Bige

  • Magyar
  • English
  • Slovenský

Bige, bigézés, cigle

A játék lényege:

Egy előre kijelölt kör közepébe szúrt botra helyezett fadarabot (bige) egy másik bottal az ütőjátékos elüti, s a játék többi résztvevője igyekszik azt megfogni, majd visszadobni a kijelölt körbe. Amint ez valakinek sikerül, az átveszi az ütőjátékos szerepét.

Paraméterek (játéktér, játékszerek, egyéb kiegészítők):

  • Tetszőleges méretű kültéri helyszín (futballpálya, rét, legelő, erdei tisztás) a játékosok számától függően
  • Kb. méteres bot (karó), amire a bigét helyezik
  • Bige – 15-20 cm-es botdarab (mindkét végén kihegyezett)
  • Ütő – kb. méter hosszú bot

Szabályok:

  • Az egyik botot (karót) kb. 2 m-es átmérőjű (előre kijelölt – kövekkel vagy földbe rajzolva) kör közepébe beütik, amire ráhelyezik a bigét (mindkét oldalán kihegyezett fadarabot, amelynek az egyik oldala laposra van faragva, hogy megálljon a bot (karó) tetején).
  • Az ütőjátékos (sorsolással dől el, ki lesz az) bárhonnan (körön kívül/belül állva) elüti (ütheti alulról – messzebbre száll, vagy felülről rásuhintással – pörgő mozgást végez reptében) az ütővel a bigét, s a többi játékos igyekszik azt elkapni, megszerezni.
  • A többi játékos a bige elütésének irányával megegyezően helyezkedik el, hogy a bige elütése után mihamarabb megindulhasson érte.
  • Aki elkapta a bigét, annak azt vissza kell dobnia abból a helyzetből, abból a távolságból, ahova esett, a kijelölt körbe.
  • Az ütőjátékos a bottal igyekszik megakadályozni, kivédeni a bige bedobását a körbe. Ha kivédi a bedobást, a dobójátékos újra próbálkozhat, újra dobhatja a bigét a kör felé (háromszori próbálkozásra van lehetősége).
  • Amennyiben a dobójátékos egyszer sem talál be a körbe, kiesett a játékból.
  • Amennyiben a dobójátékosnak sikerült teljesítenie a feladatot (betalált a bigével a körbe), átvette az ütőjátékos szerepét.

Szabályvariációk:

  • Több helyen a földbe szúrt bot helyett földbe vájt lyukakra fektették a bigét, s onnan kellett felütni, majd a levegőben aláütéssel tovább ütni.
  • Az is gyakori, amikor két egyforma bigét keresztben fektetnek egymásra a földre, s a felső bigét (a hegyes végére ütve) az ütővel felütik, majd tovább ütik a levegőben (háromszor próbálkozhat – amennyiben egyszer sem tudja tovább ütni, másik játékos veszi át az ütőjátékos szerepét).
  • Előfordult, hogy a földbe szúrt bot helyett rönkfát állítottak fel, s arra helyezték a bigét, illetve bizonyos helyeken a botot nem beszúrták a körbe, hanem lefektették a kör közepén, majd átlósan ráhelyezték a bigét, hogy az egyik vége a levegőbe meredjen, így felüthető legyen.
  • Bizonyos esetben (pl. ha túl messze repült a bige) a dobójátékos kérhetett közeledési engedélyt az ütőjátékostól a kör felé. Az ütőjátékos szabta meg a dobó számára a megtehető lépések számát – gyakran – megviccelve a dobót – annyi lépést szabtak meg, hogy a körön túl irányítsák a dobót. Továbbá az összeszokott társaságok tagjai már ismerték egymás képességeit, az ügyes, jó dobóérzékkel rendelkező játékosok engedélykérését elutasították, a gyengébbeknek pár lépést (2-3) engedélyeztek.
  • Néhány esetben kiesésre játszottak, néhány esetben a távolság – amire a bigét sikerült ütni – volt a mérvadó; az nyert, aki a legmesszebbre ütötte a bigét.

Egyéb megjegyzés:

Az adatközlők megjegyzései alapján 30-50 évvel ezelőtt ez egy felkapott játék volt. Minden közösségi összejövetelen játszották. A játék során előfordultak kisebb sérülések is, ezért óvatosnak kellett lenni.

A játék kontextusa

Eredete, elterjedése, története:

A játék eredetére nincsenek megbízható források.

Ami az elterjedését illeti, az egész magyar nyelvterületen elterjedt, amit jól bizonyít, hogy több megnevezése (pike, brige, brincka, peca, pilincka, pilincke, dólé, pittyezés), illetve szabályvariációja ismert.

Kik és hol játszották?

Szabadtéri játék, amit közösségi alkalmakon, szalonnasütések során, falunapok alkalmával, futballpályán, réten, mindenütt játszották, ahol a játék eszközei megtalálhatóak voltak, illetve nagyobb számú játékos részére is elegendő tér állt a rendelkezésre

A játékosok életkora nem meghatározó, játszották gyerekek, kamaszok, felnőttek is. Az adatközlők megjegyzései alapján bárki játszhatta, aki el tudta ütni, illetve vissza tudta dobni a bigét.

További elterjed verziói, variáció:

Több helyen (pl. Székelyföldön is) a földbe szúrt bot helyett földbe vájt lyukakra fektették a bigét, s onnan kellett felütni, majd a levegőben aláütéssel tovább ütni.

Az is gyakori (Gömörben is), amikor két egyforma bigét keresztben fektetnek egymásra a földre, s a felső bigét (a hegyes végére ütve) az ütővel felütik, majd tovább ütik a levegőben.

PIGA

The essence of the game:

The wooden club is vertically placed into the pre-marked circle and wooden peg (piga, piskôr) is placed on it. The first player (bouncer) bangs him with stick called čibak so that the peg (piga) flies as far as possible and other players (catchers) after firing, they will try to catch him and then throw back into the marked circle. When someone succeeds, they take on the role of bouncer.

Parameters (playground, accessories):

  • Outdoor playground of any size (football field, meadow, pasture) depending on the number of players
  • Approximately one meter long stick (club), on which a wooden peg (piga) is placed
  • Piga – 15-20 cm long wooden peg (cut on both sides into spikes, one side is sharper)
  • Stick (čibak) – about a meter long for firing piga

Rules:

  • The wooden club is inserted into the center of the circle (marked in advance, e.g.stones or drawn into the ground) with a diameter of about 2 meters.
  • Player place piga on top of the club. A player who acts as a bouncer (this is drawn) from anywhere (can stand in or out of the circle) fires (can from below – then the pin flies further or from above – then the piga flies in a rotating motion) wooden peg (piga) with a wooden stick (čibak). Other players try to catch a wooden peg (piga) in the air or after falling on the ground.
  • The catchers stand further from the circle in the same direction as the wooden peg, so that they can catch it as soon as possible.
  • The player who catches the piga must throw it back to the marked circle from the place where he caught it as soon as possible.
  • The bouncer tries to use the stick (čibak) to prevent the piga from being thrown into the ring. If he succeeds, the catcher can try to throw the peg into the circle again (the catcher has three attempts).
  • If the catcher fails to throw the piga into the circle even once, he will be eliminated from the game.
  • If the catcher manages to complete the task (throws the piga into the circle), he takes over the role of the bouncer.

Variation of rules:

  • In several places, instead of stabbing a stick into the ground, they placed a wooden peg on / through a hole in the ground and the bouncer threw it from there by picking it up with a stick (čibak) and bouncing it in the air as far as possible.
  • It was also common to prepare two wooden pegs (pigas), which were placed on top of each other on the ground and fired the upper peg so that they hit on its sharper end from above with a stick (čibak), then bounced it in the air as far as possible. Bouncer had three attempts for firing piga in the air – if he failed, he was exchanged with another player.
  • It also happened that instead of a stick, players used a log, which they placed in the middle of the circle and placed a piga on it. In addition, in some places they did not stick a stick into the ground, but placed it on the ground in the middle of the circle and placed a piga crosswise so that one sharper end pointed  into the air so that it could be hit from below.
  • In some cases (for example, when the piga flew very far) the catcher could ask permission to approach the circle from the bouncer, who determined how many steps the catcher could take towards the circle. The bouncer often – jokingly – set so many steps to „approach” that the catcher crossed to the other side of the circle. In addition, members of a team whose players already knew each other did not allow skilled players to approach, but allowed the weaker to take a few steps.
  • In some cases they played on the dropout, sometimes on points, but in some cases also on the distance, so the winner was the one who managed to hit the pig as far as possible.

Additional information:

According to gained informantion, this game was a very popular game 30-50 years ago. It was played at every social gathering in nature. There were also minor injuries during the game, so they had to be careful when playing.

GAME CONTEXT

Origin, distribution, history:

There are no reliable sources for the origin of the game.

As for the expansion of the game, they played it mainly in Malohont and Novohrad, but also in other places, areas inhabited by Hungarians, as evidenced we can see the fact that several of its names are known (biga, bige, pike, brige, brincka, peca, etc.) and also rules variations.

Who and where (did) they play?

It is a game that was played on community occasions in nature, at the barbecue, at village festivities, on the football field, on the meadow, wherever there were the necessary tools and there was enough space for a larger number of players.

The age of the players is not decisive, they were also played by children, teenagers and adults. According to gained information, the game could be played by anyone who knew how to hit or throw a wooden peg with a stick.

Further variations:

In several places (e.g. in Transylvania), instead of a stick stuck in the ground, they placed a wooden peg (piga) through a hole in the ground and from there it was necessary to plow and fire it in the air.

This was also common (e.g. at Gemer) where they used two wooden pegs, which they placed crosswise on the ground, and fired the upper peg so that they striked  its sharper end from above with a stick, then bounced it in the air as far as possible.

Additional infromation:

METHODS USED:

  • independent collection of team games: with the help of interviews, questionnaires (rules, game description, game variants)
  • collection in public collections: museums, archives, libraries, etc. examination of archives
  • collection by studying existing game collections and volumes
  • collecting not only text but also images, possibly movies, etc.

Piga

Podstata hry:

Do vopred vyznačeného kruhu sa zapichne palica, na ktorú sa položí drevený kolík (piga, piskôr). Prvý hráč (vyhadzovač) ho buchne palicou (čibak) tak, aby ten kolík odletel čo najďalej a ďalší hráči (chytači) po odpálení sa ho pokúsia chytiť a následne hodiť naspäť do vyznačeného kruhu. Keď sa to niekomu podarí, ten prevezme úlohu vyhadzovača. 

Parametre (ihrisko, hracie prostriedky, iné doplňujúce pomôcky):

  • Vonkajšie ihrisko s ľubovoľnou veľkosťou (futbalové ihrisko, lúka, pasienok, polianka) v závislosti od počtu hráčov
  • Približne meter dlhá palica (tyč), na čo sa položí drevený kolík (piga)
  • Piga – 15-20 cm dlhý drevený kolík (z oboch strán zastrúhaný do špice)
  • Palica (čibak) – asi meter dlhá na odpálenie pigy

Pravidlá:

  • Palicu (tyč) vpichnú do stredobodu kruhu (dopredu vyznačený napr. kameňmi alebo nakreslený do zeme) s priemerom približne 2 metre. Na vrch palice položia pigu (z oboch strán zastrúhaný drevený kolík, ktorý z jednej strany je plochý, aby sa udržal na vrchu palice (tyči))
  • Hráč, ktorý zastáva úlohu vyhadzovača (to sa losuje) odkiaľkoľvek (môže stáť v kruhu alebo mimo kruhu) odpáli (môže zdola – vtedy kolík letí ďalej, alebo zhora – vtedy kolík letí otáčavými pohybmi) drevený kolík (pigu) s palicou na odpálenie kolíka (čibak). Ostatní hráči pokúsia kolík (pigu) chytiť vo vzduchu, alebo po spadnutí na zem.
  • Chytači stoja ďalej od kruhu v rovnakom smere, ako letí drevený kolík (piga), aby po odpálení kolíka mohli čím skôr ho chytiť.
  • Ten hráč, ktorý chytí pigu, musí ho čím skôr hodiť naspäť do vyznačeného kruhu z toho miesta, kde ho chytil.
  • Vyhadzovač sa snaží palicou (čibak) zabrániť vhadzovaniu kolíka (pigy) do kruhu. Ak sa mu to podarí, chytač môže skúsiť znova hodiť kolík do kruhu (chytač má tri možnosti).
  • Ak sa chytačovi ani raz nepodarí hodiť kolík do kruhu, vypadne z hry.
  • Ak sa chytačovi podarí splniť úlohu (hodí kolík do kruhu), prevezme úlohu vyhadzovača.

Variácie pravidiel:

  • Na viacerých miestach namiesto vpichnutej palice (tyče) do zeme položili drevený kolík na/cez dieru v zemi a vyhadzovač ho vyhadzoval odtiaľ tak, že ho podobral palicou (čibak) a vo vzduchu ho odrazil čo najďalej. 
  • Aj to bolo bežné, že pripravili dva drevené kolíky (pigy), ktoré položili na seba na zemi krížom a odpálili horný kolík tak, že buchli na jeho zahrotený koniec zhora s palicou (čibak), potom vo vzduchu ho ešte odrazili čo najďalej (vyhadzovač mal tri možnosti na odpálenie vo vzduchu – ak sa mu to ani raz nepodarilo, vymenil sa s ďalším hráčom). 
  • Stalo sa, že namiesto palice (tyče) použili poleno, ktoré postavili do stredobodu kruhu a na to položili pigu. Okrem toho na niektorých miestach palicu (tyč) nevpichli do zeme, ale položili na zem v strede kruhu a na to krížom položili pigu, aby jeden zahrotený koniec mieril do vzduchu, aby ho bolo možné zasiahnuť aj zdola.
  • V niektorých prípadoch (keď napríklad piga odletela veľmi ďaleko) mohol chytač požiadať o povolenie priblížiť sa ku kruhu od vyhadzovača, ktorý stanovil, koľko krokov môže chytač urobiť smerom ku kruhu. Vyhadzovač často – zo žartu – stanovil toľko krokov na „priblíženie sa“, aby chytač prešiel na druhú stranu kruhu. Okrem toho členovia tímu, ktorého hráči sa už dobre poznali, zručným hráčom nepovolili priblížiť sa, avšak slabším povolili urobiť zopár krokov.
  • V niektorých prípadoch hrali na vypadávačku, niekedy na body, ale v niektorých prípadoch aj na diaľku, čiže vyhral ten, komu sa podarilo pigu odpáliť čo najďalej.

Iné poznámky:

Podľa údajov informátorov táto hra bola pred 30-50 rokmi veľmi populárna hra. Hrali ho na každom spoločenskom stretnutí v prírode. Pri hre došlo aj k drobným zraneniam, preto pri hraní museli byť opatrní.

KONTEXT HRY

Pôvod, rozšírenie, história:

Na pôvod hry neexistujú žiadne spoľahlivé zdroje.

Čo sa týka rozšírenia hry, hrali to najmä na území Malohontu a Novohradu, ale aj na iných miestach, oblastiach obývaných Maďarmi, o čom svedčí aj fakt, že sú známe viaceré jeho názvy (biga, bige, pike, brige, brincka, peca, atď.) a variácie pravidiel.

Kto a kde ju hrávali?

Je to hra, ktorá sa hrávala pri komunitných príležitostiach v prírode, pri opekačke, na dedinských slávnostiach, na futbalovom ihrisku, na lúke, všade tam, kde sa nachádzali potrebné pomôcky a bolo tam dostatok miesta pre väčší počet hráčov.

Vek hráčov nie je rozhodujúci, hrali ich aj deti, dorastenci a dospelí. Podľa informátorov hru mohol hrať každý, kto vedel palicou zasiahnuť alebo odhodiť drevený kolík.

Ďalšie variácie, verzie rozšírenia:

Na viacerých miestach (napr. v Transylvánii) namiesto vpichnutej palice (tyče) do zeme položili drevený kolík cez dieru v zeme a odtiaľ bolo treba podobrať a vo vzduchu odpáliť.

Aj to bolo časté (napr. na Gemeri), keď použili dve drevené kolíky, ktoré si položili na zem krížom na seba, a odpálili horný kolík tak, že buchli na jeho zahrotený koniec zhora s palicou, potom vo vzduchu ho ešte odrazili čo najďalej.

Játékok